Rychlý start, tvrdé souboje a vyhrocené momenty. Muži A v Přerově předvedli ofenzivní koncert v úvodu a udrželi kontrolu nad zápasem i přes bojovný odpor domácích.
Rodina TROOPERS získává novou tvář. Jak vedla cesta Andreje Vandlíka ze Slovenska až do managementu klubu? To vám prozradíme v tomto rozhovoru!
Ahoj všetkým! Volám sa Andrej Vandlík a pochádzam z malej dedinky Turčianske Kľačany pri Martine na strednom Slovensku. Športujem už relatívne dlho, začínal som v posilňovni a postupne som sa dostával k florbalu a hokejbalu. Po príchode na VŠ som sa k florbalu dostával už len sporadicky v rámci hobby florbalu s rôznymi skupinami. Inak milujem prírodu, v ktorej som vyrastal a taktiež hrám na bicích.
V poslednom ročníku na VŠ, kde som študoval športový management, ma oslovili moji učitelia s možnosťou pre TROOPERS pracovať. Vybrali ma spomedzi spolužiakov ako adepta, ktorý by sa v klube mohol uchytiť a pomôcť mu. Počas mojej práce v klube, kde som pomáhal Marekovi Plasovi primárne s dotáciami a rozpočtovaním klubu, som bol aj hlavným usporiadateľom mužských A zápasov. Po ukončení sezóny aj môjho štúdia sme sa s Marekom dohodli, že to skúsime aj v rámci plného úvazku.
Florbal som začínal hrávať s mojim otcom. Chodievali sme si pravidelne zahrať s kamarátmi do jednej telocvične na okraji Martina a ja som sa k nim postupom času pridával a hrával s nimi častejšie. Postupne sa však chlapi schádzali čoraz menej a menej a tak sme sa spoločne aj s otcom pridali k inej skupine, vďaka ktorej som sa dostal aj na regionálnu ligu. Odohral som v nej asi 5 alebo 6 sezón takže nejaké finty s hokejkou dokážem :-).
Moja denná agenda je veľmi rôznorodá. Najčastejšie ma však nájdete za počítačom, kde odpisujem na rôzne maily alebo spĺňam úlohy, ktoré vyplývajú z môjho popisu práce. Okrem "bežnej" agendy spojenej s marketingovými aktivitami klubu som začal tento rok aj s trénováním. Trénujem Minipřípravku a Přípravku v Nebovidech. V najbližších týždňoch sa mi pridajú aj krúžky na školách v Sokolnicích a Ořechově (takže vlastne trávim veľkú časť dňa aj v aute keďže v Brne bývam na Lesnej). Keď nepracujem pre TROOPERS, pracujem pre univerzitný hokejový tím HC MUNI kde sa pohybujem už 5. rokom. Mám toho teda vo výsledku dosť, ale som za to vďačný.
Moje ciele na sezónu mám rozdelené na viacero oblastí. Rád by som pomohol mužskému tímu postúpiť späť do 1. ligy, kde patria. Snažím sa robiť teda všetko preto, aby zápasy prebehli hladko a bez problémov. Veľmi mi v tomto pomáhajú aj naši tréneri, ktorí so mnou zápasy často absolvujú a patrí im za to veľká vďaka! Moje ďalšie ciele sú hlavne zamerané na stabilizáciu klubu a jeho činností. Rodina TROOPERS sa rozrastá rýchlym tempom a mojim dlhodobým cieľom je prispieť vo všetkých ohľadoch tak, aby dokázala prosperovať aj do ďalších rokov.
Osobne sa mi podarilo dokončiť štúdium na VŠ čo považujem ako veľký úspech keďže moja cesta VŠ nebola jednoduchá. V rámci klubových úspechov ma teší prekonanie čísla 400 členov a branding na domovskej TROOPERS ARENA. Času však ešte nebolo až tak veľa, ako sa to môže javiť a preto ešte väčšie úspechy neregistrujem. Veľmi sa teším na nové dresy A tímu - nechcem nič prezrádzať, ale mali by ste sa tešiť aj Vy!
Nad touto otázkou som sa pomerne často zamýšľal aj pri písaní mojej diplomovej práce (Strategická analýza vybraného florbalového klubu SK TROOPERS z.s.) a popravde, vždy mi napadne iná odpoveď. Klub vyrástol veľmi rýchlo. S rýchlym nárastom prichádzajú výrazne vyššie nároky prakticky na akúkoľvek činnosť, ktorú klub doteraz vykonával. Myslím si, že práve v tom leží najväčšia výzva pre TROOPERS - ako sa popasujeme s tým, že už nie sme malý klub v dedinkách na juhu Brna, ale sme jeden zo silných hráčov nie len na mape mesta, ale aj celého kraja a republiky.
Ďakujem pekne za rozhovor! Budem sa tešiť, keď Vás všetkých uvidím na zápasoch mužského Ačka. :-)